✈️ Úvod: Dlhá cesta na opačný koniec sveta
Tak a je to tu – India volá. Leteli sme priamym letom z Viedne, takže cesta bola dlhá, ale našťastie bez vážnejších komplikácií. Glykémia chvíľu držala, chvíľu si robila, čo chcela – ale keďže som bol pripravený (čítaj: hroznový cukor v zálohe), všetko sa podarilo ustrážiť bez väčších problémov.
Letiskové kontroly prebehli hladko:
- V Európe senzor nikoho nezaujímal,
- V Indii boli trochu dôslednejší, senzor síce zachytili, ale po vysvetlení, že ide o medicínske zariadenie na meranie glykémie nebola potrebná žiadna ďalšia diskusia.
Mimochodom – potvrdenie od lekára som síce mal, ale zatiaľ som ho nemusel ani vyťahovať.
(Nikdy nevieš, lepšie byť pripravený, ako potom vysvetľovať Indickej letiskovej kontrole, že si diabetik).
🌡️ Realita: 48 °C v tieni a telo v šoku
Samotná India už pre mňa nebola šokom – predsa len, človek si pamätá ruch, vône, farby aj chaos typický pre štýl života v tejto krajine.
Ale teplota? To bol kompletne iný level. Kým prvýkrát som tu bol v decembri pri príjemných 28–30 °C, teraz, koncom apríla, teplomer ukazuje 48 °C. A to už nie je len „teplo“ – to je survival režim.
V takýchto podmienkach je každá cesta von malým dobrodružstvom:
- inzulín potrebuje špeciálnu ochranu,
- senzor trpí,
- človek sa potí, aj keď len rozmýšľa.
Adaptácia je náročná, ale zatiaľ to zvládam – s dávkami inzulínu som zatiaľ veľmi nemanipuloval, ale uvidíme, čo spraví pár dní v tejto „peci“.
🧳 Príprava, ktorá pomohla
Musím povedať, že dobrá príprava pred cestou bola kľúčová:
- skontrolované senzory, glukomery, náhradné inzulíny,
- ochrana proti prehrievaniu inzulínu,
- dostatok hroznového cukru na nepredvídané situácie,
- a hlavne – mentálne nastavenie, že nie všetko sa dá udržať pod kontrolou na 100 %.
📊 Týždeň pod senzorom – čo hovoria dáta?
Napriek tomu, že som sa presunul do jedného z najhorúcejších miest, kde glukózový senzor môže vôbec pracovať, výsledky po prvom týždni sú až prekvapivo dobré.
Čas v zóne výbornej kompenzácie je akceptovateľný a variabilita glykémií sa drží pod kontrolou (33,8 %) – čo je viac než fajn, vzhľadom na to, že som:
- zmenil časové pásmo,
- čelil 48-stupňovej peci,
- a začal žiť vo výrazne inom režime aj keď len prvý deň.
📈 Denný glukózový profil
- Mierne ranné stúpania – pravdepodobne vplyv fenoménu úsvitu.
- Poobede a podvečer ešte v rámci normy, avšak glykémia začína byť nestabilná
- Večerné glykemické vzory naznačujú rozumnú kontrolu.
- Nedeľa už patrila Indii a je to vidieť, glykémia už rozohrala svoju hru.
🧾 Záver: zatiaľ prežívam – a to sa počíta
India mi zatiaľ opäť ukazuje, že diabetes je síce spolucestujúci, ale keď mu dám, čo potrebuje, správa sa slušne. Ešte mám pred sebou prvé dni práce, veľa ciest medzi mestami a viac slnka, než by som si prial, takže problémy sú viac ako očakávané :). Napriek tomu verím, že to zvládneme a stane sa z toho spomienka na úspešnú služobnú cestu.
Ako vždy: krok za krokom. A hlavne – hroznový cukor vždy po ruke.